close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Září 2012

61. Hunger Games: Kapitola siedma - Kostym

18. září 2012 v 21:24 | FireFlames |  61. Hunger Games: The Beginning of Kyla Blackwood

V každom prípade sa jej podarilo dať mi vhodný námet na uvažovanie. Mala pravdu, nehodím sa na zápasy z blízka. Ale možno, ak by som sa všetkým ostatným vyvoleným vyhýbala a využívala chvíle, kedy tu nie sú alebo sú až príliš zamestnaný sebou samými, pri veľkej dávke šťastia a obratnosti by som aspoň istý čas mohla prežiť. Chápem, že ma po čase musia chytiť alebo ma objavia v skrýši a zabijú, ale... Možno aspoň na chvíľu...

Carey: Prolog

12. září 2012 v 20:34 | FireFlames |  Carey

Ocean Stoyle bol ten najlepší priateľ, akého si človek môže priať. To bolo každému jasné už keď mal sedem rokov. Aj vtedy to bol uličnícky a prešibaný chlapec, ktorý bol ale schopný urobiť všetko, aby pomohol svojim blízkym. Svoje o tom vedela aj Carey Wilkinsonová, jeho najlepšia kamarátka. Vedela, že z Oceana by vyrástol úžasný a dobrý človek - vtipný, obetavý a súcitný, schopný rozjasniť deň takmer každému (možno až na nepríjemného zmrzlinára, ktorý chodieval každý pondelok okolo ich domu), a je možné, že časom by medzi nimi došlo aj k niečomu viac, než je iba kamarátstvo. Ale vtedy mali sedem a nad takýmito vecami nepremýšľali.
Dalo by sa povedať, že na to mali ešte dosť času, ale nebola by to tak úplne pravda. Ocean toľko času nemal.
V jeden večer sa totiž išiel hrať s Carey pred ich dom. Carey vedela, prečo tak náhle chce byť preč z domu. Hádku jeho rodičov bolo počuť aj vonku pri ceste. Bolo to trochu zvláštne, pretože manželia Moira a Roy Stoylovci patrili medzi najvzornejšie páry v mestečku. Ale z času na čas sa každý pár poháda.
Ocean zobral loptu a hodil ju Carey. Tesne pred tým, než ju stihla zachytiť a hodiť mu ju späť, do nej zozadu vrazilo auto. Zmietlo zo sebou aj Oceana a oboch ich pritlačilo ku stene domu.
Napriek závažnosti ich zranení neumreli hneď. V zlom stave ich previezli do blízkej nemocnice, kde Ocean vydržal tri dni. Potom odišiel. Vo siedmych, takmer ôsmych rokoch sa jeho život predčasne ukončil.
Carey sa držala o niečo lepšie, no lekárom robila starosti jej kóma. Bolo to, akoby sa už nikdy nemala prebudiť. Okrem toho, že sa jej pod viečkami splašene pohybovali oči, vyzerala akoby iba spala. Preto jej prischla prezývka Šípová Ruženka. Ľudia z celého mesta ku nej chodili a nosili jej darčeky a kvetiny. Dostalo sa to aj do novín a televízie. Všetci sa modlili, aby sa malá Carey prebudila.
A tak sa aj, po neuveriteľných dvoch mesiacoch, stalo. Carey sa síce prebudila, ale mala pocit, akoby v nej niečo umrelo. Malá časť jej duše už nebola. No tento pocit nebol to jediné, čo sa na nej zmenilo. Zmeny v nej boli hlboko, a aj keď ich navonok nebolo vôbec vidieť, cítili to všetci okolo nej. Malá Carey už nie je tá, čo bývala. Dievča, ktoré prežilo, ako ju niekedy prezývali, už nebola rovnaká.

Carey nevedela, že Ocean je mŕtvy. Lekári a rodičia sa rozhodli, že jej to zatiaľ nepovedia. Pýtala sa na neho každý deň, no po čase s tým prestala. Vyzerala omnoho spokojnejšie, ako predtým, a jej stav sa zlepšoval.
Keď za ňou prišla jej mama, aby jej tú správu oznámila, očakávala, že sa rozplače, zosype alebo hocičo podobné. O to viac ju prekvapilo, keď jej namiesto toho Carey povedala, že to nie je pravda - Ocean tu je stále, dokonca aj v tejto miestnosti. Nech sa jej mama snažila akokoľvek, Carey nepresvedčila o opaku.
Jedna zdravotná sestra v noci začula, že si Carey v noci pre seba niečo šepká. Keď sa do toho započúvala, zistila, že sa s niekým rozpráva, aj keď bola miestnosť úplne prázdna.
Psychológ si to vysvetlil iba ako jej reakciu na smrť najlepšieho priateľa - nedokázala prijať fakt, že je mŕtvy, a tak si predstavila, že je stále vedľa nej. To vysvetlenie bolo úplne logické a dávalo zmysel, no napriek tomu mali jej rodičia niekedy pochybnosti. Hlavne vtedy, keď Carey vedela niečo, čo nemala odkiaľ vedieť - napríklad, že syn ich susedky sa ide ženiť alebo že ich učiteľke zrazilo mačku auto, a vždy, keď sa jej na to opýtali, povedala, že jej to povedal Ocean. Všetkým z toho naskakovali zimomriavky a čoskoro sa začali Carey vyhýbať. Už ju nikto neprišiel podporiť, ani jej nedoniesol kyticu. Okrem jej rodičov, a Oceana, ako ich stále presviedčala, ku nej nechodil nikto. To sa nezmenilo ani keď ju pustili z nemocnice a ona začala chodiť do školy. Všetci spolužiaci sa jej báli. Dokonca aj učitelia.
No Carey sa nikdy necítila osamelá. Teda, možno niekedy, ale vedela, že rodičia tu budú vždy pre ňu... A Ocean, samozrejme, tiež.

Carey

12. září 2012 v 20:10 | FireFlames |  Carey
Carey

About: Carey sa narodila ako úplne obyčajné dievča. Všetko sa ale zmenilo, ked mala sedem a pri nešťastnej nehode takmer umrela. Jej najlepší priateľ naozaj umrel, no ona zostala dlho v kome. Ked sa prebudila, už nebol taká, ako predtým. Dostala dar, ktorý bol zároveň prekliatím, a pre ktorý od nej všetci odbočovali - videla mrtvych. Dokázala sa s nimi rozprávať, pochopiť ich, no, čo bolo hlavné, pomôcť im. Niekoľko dlhých rokov sa jej schopnosť neprejavovala, teda, podarilo sa jej ju utajovať. Ale to platilo až dodnes, kedy sa opäť stretla s mrtvym priateľom z detstva, ktorý ju zaviedol na Cintorín duší. Na Cintoríne, pod vedením tajomnej, výbušnej a nepríjemnej Scorpion, sa už roky zbierajú duše potrebujúce pomoc s opusteným tohto sveta, kde už nemajú čo robiť. No ani samotná Carey netuší, čo jej príchod spôsobí. Odrazu sa ocitá medzi dvoma rozdielnimi tábormi, medzi ktorými sa schyľuje k boju. Ale aby vyhrala musí pochopiť seba samu, jej úlohu a niekoľko dalších duší...

Kapitola: 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10

61. Hunger Games: Kapitola šiesta - Luva

12. září 2012 v 19:51 | FireFlames |  61. Hunger Games: The Beginning of Kyla Blackwood

Zažmúril na mňa ako krt.
,,Ja som Lynnx, tvoj štylista. Obliekam siedmy obvod tak, ako sa patrí už päť rokov!" vykríkol na mňa. Hovoril zvláštnym, piskľavým hlasom. Ako som sa dívala na neho dolu, bolo mi to trochu trápne. ,,O niekoľko hodín sa začína slávnostné otvorenie a ja ťa mám obliecť tak, aby to pritiahlo čo najviac pozornosti a zároveň si nebola na smiech. Okrem toho to mám ešte zladiť so zameraním tvojho obvodu. Kostým musím na mieste vymyslieť a ušiť, a mám na to iba pár hodín, nehovoriac o tom, že rovnaký musím urobiť aj pre toho, čo prišiel s tebou. Aj keď o toho sa stará Tannia. Budeme musieť pracovať ako včely a mravce dohromady, aby sme to zvládli dobre a načas! Preto nebudeš robiť žiadne zdržiavanie, jasné?" počas svojho monológu prešiel ku stolíku a zase si ma prezeral. Potom nespokojne zacmukal. ,,Ako vidím, bude to s tebou ťažšie ako s ostatnými, ale ja to zvládnem!"

61. Hunger Games: Kapitola piata - Supy

9. září 2012 v 21:56 | FireFlames |  61. Hunger Games: The Beginning of Kyla Blackwood

Keď vlak zastal, okolo neho sa zhromaždil veľký dav. Ako Carmen vystupovala, všetci začali šalieť, kričať a tešiť sa. To sa dalo pochopiť, Carmen bola taký ich miláčik. Jej volania na slávu sa možno ešte dali ospravedlniť, ale nie tie naše. Len čo sme vystúpili na nábrežie, hluk okolo sa zdvojnásobil. Ľudia boli nadšení, že nás vidia. Niežeby som bola ja nadšená z toho, že vidím ich. Keby sme sa stretli za iných okolností, možno by som bola z ich pozornosti poctená, ale takto som bola pre nich iba hračka. Niečo, čo ich chvíľkovo zabaví, ale v podstate je im jedno, či prežijem alebo nie. Ide iba o to vzrušenie z Hier. Akoby všetci zabudli, že sa dívajú na živé deti.

Už by som konečne mohla niečo robiť.

8. září 2012 v 23:33 | FireFlames |  Denníček
Bolo to nakoniec viac, než som predpokladala. Ak mám byť úprimná, ani sa mi nechcelo. Mala som už toľko blogov. nedá sa povedať, že by som nejaký z nich riadne ukončila. Z času na čas sa vrátim. Niečo napíšem. Upozorním svet, že som stále nažive. Popritom robím na niečom úplne inom, čo mi tiež nevydrží dlho. Ale ja sa vrátim. Ja sa vždy vrátim. Nakoniec obnovím každý zo svojich blogov. Neviem prečo. Väčšinou sa mi zacnie po starých zážitkoch a spomeniem si, ako som si sľúbila, že na tomto už vydržím.

Vlastne to aj dodržím.

Ale to ani tak nie je to, čo som chcela napísať. Skôr iba to, že čoskoro by som mala začať písať nový príbeh. Vymyslela som ho už pred rokmi, kde som si ho zapísala do starého počítača. Ten sa ale časom pokazil a ja som ho stratila, tak ho teraz píšem odznova.

Ale neviem, kedy. Majte so mnou trochu trpezlivosti, neviem, kedy sa k tomu opäť dostanem. Som majster v zabíjaní času, a tak, aj ked budem chcieť niečo napísať, bude to trvať dlho, kým to skutočne napíšem.

Na druhú stranu 61. Hry idem pridať už teraz. Skoda, že je tento začiatok taký nudný.