close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

61. Hunger Games: Kapitola druhá - Thom Everett

26. srpna 2012 v 19:12 | FireFlames |  61. Hunger Games: The Beginning of Kyla Blackwood

Je zaujímavé, ako stačí niekoľko sekúnd, dve slová, a zmení sa všetko. Niekoľko sekúnd a váš život je v troskách. Dve slová a musíte zápasiť o holý život.
Keď ma vylosovali, zápasila som o kyslík.


Zozadu ma niekto strčil dopredu. Asi chcel, aby som sa pohla a už sme to mali za sebou. Prinútila som sa pohnúť nohami. Deti predo mnou sa rozostúpili. Cítila som na sebe ich pohľady, ale neobzerala som sa. Dívala som sa strnulo pred seba, ako robot. Na schodoch som sa takmer potkla, ale s menšími ťažkosťami som sa dostala nahor. Dívala som sa do rozjasnenej tváre Madisona. Do smutnej tváre Thoma, ale možno tak pôsobila iba pre tie jeho veľké, rybacie oči a ťažké viečka. Starosta upieral vzdialený pohľad niekam do vzdialených lesov, Carmen sa nepokojne hrala s dreveným náramkom, ktorý mala na ruke. Zdá sa mi povedomý, myslím, že to bola jediná vec, ktorú si odtiaľto mohla zobrať do Sídla.
Postavím sa vedľa Madisona a on sa hlúpo usmieva a falošne nám gratuluje. Najradšej by som ho za to vyfackovala. Čo nechápe, že nás posiela na smrť?! Núti nás stať sa vrahmi?! Bezducho hľadím do davu a hľadám mojich rodičov. Stoja vedľa seba a držia sa za ruky, akoby si navzájom dodávali odvahu. Vidím, že slzy majú na krajíčku, ale na maminej tvári vidieť aj niečo iné. Ako keby mi chcela povedať: ja som to vedela.
Pred niekoľkými rokmi sa mi priznala, že s otcom dieťa nikdy nechceli, a že som vlastne bola iba náhoda. Je kruté počuť niečo také od vlastnej matky, ale v istom smere ju chápem. Nechcela deti pre toto - nechcela ich vidieť stáť na pódiu a umierať v priamom prenose. Snažila sa nás iba chrániť. Ale pred hrami ťa nemôže zachrániť nič.
Madison dokončí svoj prejav. Starosta sa postaví a tentoraz sa Madisonovi a jeho nebezpečným vrkôčikom vyhýba. Povie niekoľko vopred naučených viet o vzbure a Paneme. Potom si máme s Thomom podať ruky. Otočím sa ku nemu a všimnem si, že zblízka vyzerajú jeho oči ešte divnejšie. Majú zvláštnu, zelenomodrú farbu. Niekomu by mohli pripomínať hladinu jazera, alebo vodu všeobecne, ale mne pripadali ako farba ryby, ktorú sme raz mali na hostine na počet minuloročnej víťazky. Podáme si ruky. Dlaň má mokrú a studenú. Ako ryba. uvedomím si a v duchu sa usmejem. Thom je ako ryba v lese, a rovnako sem aj zapadá.

Na pódium odrazu prišli Mierotvorcovia a odviedli nás do veľkej budovy súdu. Tu sa budeme musieť rozlúčiť so svojimi blížnymi. Zavedú ma do veľkej, honosnej miestnosti a nestihnem si ani sadnúť a už tam vtrhnú moji rodičia. Mama ku mne pribehne a objíme ma. Otec len nervózne postáva vedľa nej.
,,Prepáč." Zašepká a ešte tuhšie ma stisne. Hojdá ma ako malé dieťa niekoľko dlhých minút. Potom sa odtiahne a postaví sa vedľa otca. Pozriem sa na neho a vybavia sa mi všetky tie trápne chvíle, ktoré sme prežili, keď bola mama preč a my sme na seba v tichu hľadeli, až kým sme nešli spať. Ako sa za stmievania vracal unavený a namrzený domov, a za svitania išiel opäť do práce. Napadne ma, že mi ho nikdy nebolo ľúto, a nikdy som sa mu dostatočne nepoďakovala. Mala by som to dohnať, ale neviem, kde začať, takže na seba zase iba hľadíme. Napokon mi stisne ruku.
,,Ty to zvládneš." Povie a mi hľadí mi pritom do očí, ,,Len musíš byť silná. Vo všetkom počúvaj Carmen, ona vie, čo robí. Zožeň si zbraň - a ak budeš musieť, tak zaútoč. Si dosť šikovná, možno si nájdeš niečo na jedenie, ale hlavne sa nedaj zahanbiť. Budú tam možno omnoho silnejší a väčší protivníci, a ty budeš mať strach, ale nesmieš to dať najavo!" Otvára ústa, zrejme chce ešte niečo povedať, ale vtedy tam prídu zase Mierotvorcovia a ťahajú ich preč.
,,Budeme na teba myslieť!" zakričí ešte mama tesne pred tým, ako sa dvere zatvoria a ja zostanem v miestnosti úplne sama. Viem, že už nikto nepríde - už nemá kto -, ale prajem si, aby tu so mnou niekto bol a nemusela som myslieť na to, čo ma čaká.
Potom prídu Mierotvorcovia zase, ale tentoraz po mňa, a odvedú ma pred budovu, kde sa ku nám pridá Thom. Všimnem si, že má trochu červené oči, a mám chuť sa tiež rozplakať. Skrivím ústa do zvláštneho úškľabku a dívam sa do zeme. O chvíľu sa ku nám pripojí Carmen s kamennou tvárou a pred nami zastane veľké, čierne auto.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama